World By Kira

Pol roka... Prestne toľko sa s ním poznám... a ovplyvnilo jeho vnímanie len pár spoločných chvíľ pri pozeraní filmu, alebo pri "povyrazení si". Som hlúpa... On každý jeden večer celého pol roka napíše a píšeme si minimálne hodinku. Príliž som si zvykla na spoločné písanie a sem tam keď sme zašli niekam. No prečo to robí? Akurát ma tak namotal, ako nik iný. Najmä jeho galantné správanie, zmysel pre romantiku... Poviem Vám, takého chlapa som ešte nestretla. :) No teraz sa pýtam sama seba, "Kde som urobila chybu?" že prečo? Pretože teraz, v túto hodinu, tieto minúty zatiaľ čo píšem tieto riadky má v objatí inú. Preto sa pýtam na ďalšiu otázku "Prečo sa mi stále ozýval, volal von a zbytočne namotával?" už vážne nechápem... keď už som si bola takmer istá, že on bude ten pravý a zažijem prvý vzťah, všetko sa zrútilo ako domček z karát. Cítim sa smutne, osamelo... až sa desím. Prečo nie som taká, aká som bola keď som ešte pred dvoma rokmi hrdinsky prehlasovala "Prosím vás, ja sa trápiť kvôli chlapovi nebudem!" Chýba mi tá sebavedomá slečna, s veľkými očami do života, plná života, dievča, ktoré netrápilo čo si o nej kto bude myslieť, ochotná aj bojovať a urobiť všetko pre to, aby dosiahla svoje ambície. Rozmýšľalo najmä srdcom. A bola šťastná. Urobila by som čokoľvek, aby som opäť mohla byť ňou! Chýbam si. Dokonca ani "kamatátov" nemám teraz, keď ich potrebujem pretože "som nejaká divná". Hovoria to hlavne tí, ktorý ma vôbec nepoznajú. Tak tu píšem so smútkom tento článok. Sama, opovrhnutá a rozdrvená. Zajtra si idem kúpiť denník, ten starý sa mi vypísal, a niečo z denníka napíšem aj sem. No teraz mám iba tento článoček, kde sa budem najbližšiu dobu opúšťať... možno začnem trepať stále dookola tie isté nezmysly, no možno sa mi uľaví a sklamanie ma prejde. Ani moja kamarátka, ktorá mi je ako sestra mi na správy neodpovedá. Som asi priveľmi lipnutá na ostatných a na ich názore. Za tie 2 roky som sa zmenila na nepoznanie. K horšiemu.