World By Kira

Tak musím povedať, že tie pocity boli strašné. Možno si aj niekto, kto bol na mojom mieste pomyslel niečo ako-"No konečno! Nik mi nebude kecať do šoférovania. Všetko bude ako sa rozhodnem ja." NIE! Ja som mala strašné obavy a strach... prišla som o istotu vyhovovalo mi, keď niekto vedľa mňa sedel a radil mi. A v hlave ma napadali myšlienky ako "Čo ak sa mi niečo pokazí? Čo ak dám na križovatke zle prednosť? Alebo ju nedám vôbec? Čo ak niekto na križovatke nedá prednosť mne keď pôjdem po hlavnej? Čo ak mi do cesty vbehne nejaký pes? Alebo dokonca, nedaj Bože nejaké dieťa? Čo ak nabúram? Máme to auto vôbec poistené? Existuje poistenie druhu-BLONDÍNA ZA VOLANTOM?" Od nervozity sa mi podarilo naštartovať a pohnúť sa na štvrtý pokus. Zvyčajne, keď je niekto na miete spolujazdca nemám problém ísť aj 100 km/h no teraz, keď som bola sama som sa bála, keď tachometer ukazoval čo i len 80 km/h. A to som sa chcela od marca vyvážať do školy autom s tým, že budem brať aj ďalších 4, aby sme sa poskladali na benzín. Vlastne naftu. Diesel 95 tak či je to nafta alebo benzín presne s určitosťou povedať neviem, ale viem, čo tankovať. To je základ. Ja len dúfam, že moja druhá a aj ďalšie jazdy budú vyzerať oveľa istejšie a nie ďalšia pohroma, lebo sa asi budem báť sadnúť za volant sama. Často sa aj samú seba pýtam: "AKO SOM JA, MOHLA UROBIŤ VODIČÁK?!"