World By Kira

Tento týždeň som v škole chýbala, no keď som videla elektronickú žiacku knižku, takmer som skolabovala!

Po dlhej dobe sa tu hlásim opäť. Bohužiaľ, nie s najlepšími správami. Nadpis znie ako od mladej pobláznenej šialenej baby. Možno už som... áno, namotala som sa, ale do nesprávneho, tak sa iba trápim. Vraj bolesťou rastie duša. Tá moja už dosiahla maximum...

Prvý deň som sa u Vojtu predviedla, ale už chápem jeho správane na druhý deň. Vlastne, nechápem!

Naša obchodná akadémia zorganizovala tak ako každý druhý rok návštevu družobnej školy v Liberci :)

Niektorí, čo ste môj blog už postrehli, ste už prišli na to, prečo tento blog prišiel a čo sa v mojom živote deje. No teraz tento blog stráca pointu, avšak aj napriek nečakanej zmene, s blogom pokračujem a idem ďalej. :)

Dlho som sem nič nenapísala, pretože sa začala škola. Rovnako tak strácam voľný čas.

Keď ma nezabil kamión, tak prečo to nerisknúť na motorke?

Dnes sme išli s mojou babkou do nemocnice, kvoli bežnej kontrole, lebo má pred operáciou očí. Vyzeralo to na ďalší deň, ktorý som využila na plno a doplnila som si aj šatník aj o pár kúskov. Avšak stačí sekunda a vštetko sa môže zmeniť...

Mala som naplánované menšie zmeny, avšak ja som to "pojala" vo veľkom štýle.

Tak, toto mám naplánované na pondelok. :)

Zajtra... nie, žiadna výhovorka, len dnes o pol 11 toho veľa nezmením.

V jednu prázdninovú nedeľu ide blondínka sama autom... Nuž, ako vtip to začína celkom sľubne nie? Avšak, toto, je realita! :)

Dlho som tu nič nenapísala, toto je príhoda ešte z tohto piatku, v karisbloku som to mala napísané skôr, ale až teraz som si našla čas to napísať aj tu. :) A dúfam, že ma naši neodstrihnú od financií...

Včera som tu nič nepísala z jedného prostého dôvodu a to: Nikde som nemohla nájsť svoj karisblok, v ktorom tieto články vznikajú.

Asi by som môhla prezradiť niečo o sebe a tiež, prečo tento blog vznikol. Tak teda sa to idem pokúsiť napísať bez toho, že by som vytopila svoju izbu slzami, alebo sa naopak, nahnevať do nepríčetna.